Zastrelte toho jastraba!

Autor: Richard Kiripolský | 5.6.2011 o 18:00 | Karma článku: 10,82 | Prečítané:  2228x

Odkedy bývame na dedine, prešlo nám rukami už všelijaké živočíšstvo. Nie sme žiadni rekordmani, ale aj tak si myslím, že na človeka-činžiakového (teda na mňa ) je to dosť.

Prvý zver a na chov asi najnáročnejší bola naša koza. Nuž, šli sme na to zostra. Naučil som sa kosiť, dojiť, atď, atď... Zvládli sme to. Dokonca som sa stal aj pôrodníkom a krstným otcom viac než pätnástich kozleniec. Nebolo to zo samopaše, ale kozie mlieko je dobré na alergie a chlapci boli malí a potrebovali ho.
Koza sa volala Čičolína. Hneď prvý rok sme s ňou museli ísť dvakrát k capovi. No nedajte jej také meno. Navyše, keď jej mama sa volala Žaklín.
Vždy sme mali a máme psa, bezpočet mačiek a mačeniec. Sliepky, morky, husi, kačice.

Geese.jpg

Gunár Gustáv a jeho potomstvo

turkey.jpg

Pán a pani Moriakoví bronzoví

turkey2.jpg

Toto nie je sup ani morča ale mladá morka  (foto Andrej)

Nesmiem zabudnúť na Eda. Bol to baran a meno EDO mu dal Andrej. EDO = Extrémne Drsný Ovec.

sheep_ram.jpg

Edo

Takto si my tu žijeme pospolu a tešíme sa zo slniečka, až zrazu, predminulý rok čo sa nestalo. Sliepky, známe pod typovým označením kvočka, vysedeli dvakrát po 15 kuriatok. Tie narástli do veľkosti väčšieho holuba a tiež sa tešili zo slniečka. Ale nie dlho. Prišla pohroma. Vlastne neprišla, ale priletela. Keby raz bolo by všetko v poriadku, ale ona prilietala každý deň, niekedy aj viackrát. Mysleli sme si, že pohroma sa volá kaňa, ale neskôr nás poučili, že to bol asi jastrab.

chick.jpg

Obete (foto Andrej)

Bolo nepríjemné nachádzať na pozemku kopy peria alebo trupy s vyžratými vnútornosťami. Postupne bol dravec taký sebavedomý, že bez problémov zaútočil na sliepku aj vtedy, keď som bol od nej asi iba 30m. Nebolo na čo čakať, museli sme si zodpovedať otázku, kto bude jesť - dravec alebo my.
Povedali sme si, že my. Zvyšné sliepky a kurence skončili v mrazničke. Dúfali sme, že podobný osud nestihne husi a morky (kačice sme vtedy nemali).

Vzdať som sa však nechcel. Skúšal som nájsť informácie, ako na nevolaného hosťa vyzrieť. Neúspešne. Napísal som aj združeniu, ktoré sa hrdí tým, že ochraňuje dravce, ale neunúvali sa mi odpovedať. Možno, keby som bol pripísal otázočku na ich číslo účtu, že im chcem poslať príspevok, kto vie.

Ku konkrétnym informáciám som sa dostal až na jednom veľtrhu. Ako prvého som oslovil sokoliara, ktorý sa tam potuloval a nechával sa fotiť s návštevníkmi. Povedal mi všeličo, ale to najpodstatnejšie, čo som sa dozvedel, bolo, že hlad je sviňa a rada na záver:"Tak zastrelte toho jastraba."

Mierne šokovaný som sa zastavil pri stánku Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko a zopakoval svoju otázku. Na mladíkovi bolo hneď vidieť, že by ho viac potešila otázka ako v zime prikrmovať sýkorky alebo na ktorú svetovú stranu je najvhodnejšie umiestniť vtáčiu búdku. Po miernom zaváhaní sa však vynašiel. Vysvetlil mi, že dravec sa prirodzene bojí väčších predátorov ako je on, a preto si mám do záhrady nainštalovať makety šeliem alebo aspoň ich plagáty v životnej veľkosti.
Na chvíľu som si predstavil, ako sa naše kurky budú spokojne špacírovať medzi epoxidovými pumami a tigrami a znášať vajíčka do hrozivo rozdžavenej levej papule.
Hovoriac si, no mládenček, si mi ale pomohol, som sa pokúsil o dačo ako úsmev a slušne som sa rozlúčil.

Pred rokom sa naša rodina rozrástla o nového psíka. Je to kríženec weimarského a nemeckého stavača.

Horac_dog.jpg

Horác

Na sezónu sme nechali iba husi. Mysleli sme si, že sú dosť veľké na to, aby sa do nich jastrab pustil.

Raz popoludní ma vyrušilo pravidelné pískanie. Vybehol som von skontrolovať oblohu. Nemýlil som sa. Návšteva bola tu. Krúžila priamo nad našimi husami. Vbehol som do dvora, ale s dravcom to ani nehlo. Pokračoval v krúžení, pomaly znižoval výšku a zmenšoval kruhy. Spomenul som si na to, že hlad je sviňa, a pískol som na psa. Pár mesačné šteňa poslušne pribehlo a začalo s gunárom svoju oblúbenú hru chytíš ma-nechytíš ma. Dravec to okamžite spozoroval, dvakrát zaškriekal a odletel. Celé leto sa neukázal. A ak sme odvtedy videli na oblohe nejakého dravca, bol dostatočne vysoko.

Keďže sa nič mimoriadne nestalo, zaexperimentovali sme a pred dvoma týždňami kúpili nové sliepky. Teraz nám neostáva nič iné, iba čakať a sledovať oblohu.

Hoci ešte nepoznám výsledok nášho experimentu, posielam srdečné pozdravy do Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko a ospravedlňujem sa, že som pochyboval.
Ale aj tak som rád, že Horác je živý. Narástol síce podstatne väčší, ako nám sľubovali, ale žiadny epoxid by ho nenahradil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?