Štefan Hríb sa pýta: Čo učíme naše deti?

Autor: Richard Kiripolský | 12.6.2011 o 19:45 | Karma článku: 11,96 | Prečítané:  3010x

Videli ste Lampu zo 6.6.2011?  V 107 minútovej relácii sa Štefan Hríb s hosťami venuje základnému a strednému školstvu. Diskutujú, rozoberajú, vyjadrujú sa. Zostáva veľa na zamyslenie sa. Videli ste to? Ja niekoľkokrát.

Moja manželka a ja poznáme školstvo z viacerých strán. Školstvo poznáme ako rodičia aj ako učitelia. Dokonca ho poznáme aj z pohľadu rodičov učiacich svoje deti, čím naše vnímanie školstva nadobudlo ďalší rozmer. Spolu sa pokúsime v niekoľkých článkoch vyjadriť svoje názory na slovenské školstvo a dostaneme sa aj k otázke pána Hríba. Nebude to jednoduché, lebo školstvo samo o sebe nie je jednoduché. Na jeho správne fungovanie nemôže existovať iba jedno riešenie, tak ako neexistujú dvaja rovnakí ľudia. A práve títo rozdielni ľudia ho robia pre iných rozdielnych ľudí.

V úvode relácie Lampa sa pán Hríb pýta svojich hostí, čo sú najväčšie problémy školstva.
Podľa nášho názoru je ich viacero.

Tak poďme k podstate.

Ľudský mozog je orgán, v ktorom sa zrodili milióny geniálnych myšlienok. Vďaka ich realizácii ľudská ruka zmenila svet. Mozog vymyslel - ruka zmenila. Dve neoddeliteľné súčasti ľudského pokroku.

Ktorý z týchto dvoch orgánov preferuje organizmus vrámci autoregulačného mechanizmu?

Ľudský organizmus sa primárne riadi princípom, že najväčšiu dôležitosť pripisuje mozgu. V krízovej situácii ho prioritne zásobuje živinami a kyslíkom na úkor iných orgánov, lebo v prípade zanedbania mozgu sú jeho poškodenia nezvratné a organizmus ako celok kolabuje. Organizmus teda pripisuje najväčšiu dôležitosť mozgu.

Z tohto pohľadu sa pozrime na spoločnosť. Ako synonymum pre mozog zvoľme vzdelaných ľudí. V dobre spravovanej spoločnosti, ktorá chce napredovať, títo ľudia určujú smerovanie, prinášajú nové riešenia a idey hodné nasledovania. Bez ich podpory spoločnosť stagnuje alebo upadá. Pre spoločnosť sú dôležitým kapitálom.

Z toho vyplýva, že spoločnosť sa má starať o to, aby boli jej členovia vzdelaní a obzvlášť o tých, ktorí dokážu prinášať nové myšlienky. Oni totiž posúvajú vývoj dopredu a tým zlepšujú život všetkých. Myšlienky určujú, čo sa bude fyzicky diať.

Vezmime si napríklad pána Stephena Hawkinga. Nedokáže hýbať fyzickým telom, ale jeho myšlienky hýbu celým svetom. Tých (rúk), ktorí  jeho myšlienky dokážu zrealizovať, sa nájde dostatok, ale Hawking je len jeden.

Zjednodušene povedané, proces vzdelávania je oboznamovanie sa s myšlienkami, ktoré pohli svetom (samozrejme aj získavanie zručností a kompetencií). Tie prostredníctvom vzdelávania presakujú do celej spoločnosťou. Každý človek je samostatným mozgom na rôznom stupni hierarchie. Každý totiž niečo riadi - iných ľudí, svoju činnosť, prinajmenšom svoju rodinu... Vzdelaný človek vo všeobecnosti spravuje veci lepšie ako nevzdelaný.

Podľa nás z tohto vyplýva, že najväčším problémom slovenského školstva je, že naša spoločnosť neprikladá vzdelaniu a vzdelávaniu dostatočnú dôležitosť. Slovensku skrátka nezáleží na jeho mozgu.

Od tohto postoja spoločnosti sa odvíjajú všetky ostané problémy, ktoré sa krútia v začarovanom kruhu, a o ktorých skúsime napísať pár viet nabudúce.

Richard + Mirka

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?