Mal som šťastné detstvo, mal mi kto čítať rozprávky

Autor: Richard Kiripolský | 9.1.2011 o 18:00 | Karma článku: 5,93 | Prečítané:  1129x

Slovo má veľkú moc. Nikdy nevieme, ako na koho zapôsobí. Cez niekoho len tak preletí a v inom uviazne      na celý život.

Cez vianočné sviatky - v čase rozprávok som si spomenul, ako na mňa zapôsobila jedna
od Ľubomíra Feldeka. Bola to rozprávka O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi. Nepamätám si text, iba vnem. Čítala mi ju sestrenica Alžbeta, ktorú sme tak doma nikdy nevolali. Je to jedna z najstarších spomienok. To, čo dospelým pripadalo možno vtipné, na mňa pôsobilo ako horor. 
Nepoznám dieťa,ktoré nerado počúva rozprávky. Dnes na ich čítanie nie je veľa času,
ale o to sú dôležitejšie. Budujú vzťah medzi tým, kto číta, a tým, kto počúva.
A ja mám dodnes Betku veľmi rád.

Prikladám jednu kratulinkú rozprávku na dobrú noc. Pre tých, čo by chceli čítať,
a pre bosorku, samozrejme.

 

Auto

Kde bolo, tam bolo,
nudilo sa v garáži.
Ťukalo si na čelo:
Veď mňa nikto nestráži!
Kde si toľko, bosorka?!
Rozprávková vozovka
čaká, kým sa zapráši.

Vyrazíme zvečera.
Z čokolády káčera
pozdravíme po ceste.
Daruje nám hrnček var:
"Misku veľkú na lekvár
mojej mame zaneste!"

Popri kopách zmrzliny,
z marcipánu doliny
prefrnkneme veselo.
Pepermint a škorica,
pelendreky, krupica,
cukrom všetko zbelelo.

Cez cestu spadol s makom slíž.
Si ešte hore?
A či spíš?

Car_2.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický. Je to prosto chlap

Češka Markéta Navrátilová bola dlhé roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour de France z motorky.

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Za dva roky dali prácu 80 ľuďom.

AUTO

V garáži opatruje rodinné dedičstvo: Škodu 120 GLS

Najdrahšia verzia škodovky mala ako jediná olejový chladič.


Už ste čítali?